Láska nie je len slovo

Čo je to láska? Odkiaľ prišlo to slovo? Je to len pocit? Alebo priamo cit? Niečo veľké? Nič zaujímavé? Čo znamená ľúbiť? Ako sa dá ľúbiť? Je na to nejaký návod?
Práve takéto otázky mi napadajú pri slove láska. Každý máme na ne svoje vlastné odpovede..
Wiliam Shakespeare raz povedal: "Láska je zo všetkých vášní najsilnejšia, lebo zároveň útočí na hlavu, srdce i telo." Láska je sladké bláznovstvo, opojenie z romantiky v náručí milovaného, ktorému sa nedá vyhnúť. Snáď sme už všetci zažili ten pocit prvého zamilovania sa, okúzlenia, príťažlivosti.
Tomuto čarovnému citu sa jednoducho vyhnúť nedá. Je všade okolo nás. Prichádza nevítane a odchádza nečakane. Láska je začiatok aj koniec, priateľ aj nepriateľ, spoluhráč aj protihráč. Ona nás robí ľuďmi, akými sme. Robí z nás optimistov, pesimistov, ale hlavne romantikov.
Túžba po láske je prítomná v každom z nás. Každý chce zažiť ten pocit neskonalého šťastia. Každý z nás túži zažiť tie chvíle bez starostí..
Ako ľudia, mení sa aj láska. Mladosť časom vystrieda zrelosť, tú zase dospelosť. S vekom pribúdajú skúsenosti a stráca sa bezstarostnosť, naivnosť. Lásku búrlivú a vášnivú nahradí láska pokojná, verná. Prečo sa potom s láskou spájajú aj teké slová ako bolesť a smútok? Láska si nevyberá. Nepozná pochopenie. Často bolí. Zaslepuje ľudí. Nasadzuje si masku.
Aj napriek sklamaniam, sú ľudia od lásky závislí. Nedokážu žiť bez nej. Láska kvitne v každom veku. Treba si ju ale vážiť. Treba si vážiť to nádherné, čo v sebe pestujeme. I keď láska bodá ako nôž, je to ten najkrajší cit, akého je človek schopný.. Preto snažme sa milovať tak, aby sme na sklonku života mohli povedať:"Bol som milovaný. Naozaj som miloval."
Snažme sa žiť a nie len prežívať. Bez lásky sa podľa môjho názoru plnohodnotne prežiť nedá. Aj keď som len mladé, naivné dievča, často ovplyvnené romantickými filmami a románmi a moje názory na lásku sa menia každým dňom, verím, že láska pre mňa nezostane prázdnym slovom, ale nádejou.. Nádejou, že ten neobyčajný cit vstúpi aj do môjho života.