Čo je to láska? Odkiaľ prišlo to slovo? Je to len pocit? Alebo priamo cit? Niečo veľké? Nič zaujímavé? Čo znamená ľúbiť? Ako sa dá ľúbiť? Je na to nejaký návod?
Práve takéto otázky mi napadajú pri slove láska. Každý máme na ne svoje vlastné odpovede..
Wiliam Shakespeare raz povedal: "Láska je zo všetkých vášní najsilnejšia, lebo zároveň útočí na hlavu, srdce i telo." Láska je sladké bláznovstvo, opojenie z romantiky v náručí milovaného, ktorému sa nedá vyhnúť. Snáď sme už všetci zažili ten pocit prvého zamilovania sa, okúzlenia, príťažlivosti.
Tomuto čarovnému citu sa jednoducho vyhnúť nedá. Je všade okolo nás. Prichádza nevítane a odchádza nečakane. Láska je začiatok aj koniec, priateľ aj nepriateľ, spoluhráč aj protihráč. Ona nás robí ľuďmi, akými sme. Robí z nás optimistov, pesimistov, ale hlavne romantikov.
Túžba po láske je prítomná v každom z nás. Každý chce zažiť ten pocit neskonalého šťastia. Každý z nás túži zažiť tie chvíle bez starostí..
Ako ľudia, mení sa aj láska. Mladosť časom vystrieda zrelosť, tú zase dospelosť. S vekom pribúdajú skúsenosti a stráca sa bezstarostnosť, naivnosť. Lásku búrlivú a vášnivú nahradí láska pokojná, verná. Prečo sa potom s láskou spájajú aj teké slová ako bolesť a smútok? Láska si nevyberá. Nepozná pochopenie. Často bolí. Zaslepuje ľudí. Nasadzuje si masku.
Aj napriek sklamaniam, sú ľudia od lásky závislí. Nedokážu žiť bez nej. Láska kvitne v každom veku. Treba si ju ale vážiť. Treba si vážiť to nádherné, čo v sebe pestujeme. I keď láska bodá ako nôž, je to ten najkrajší cit, akého je človek schopný.. Preto snažme sa milovať tak, aby sme na sklonku života mohli povedať:"Bol som milovaný. Naozaj som miloval."
Snažme sa žiť a nie len prežívať. Bez lásky sa podľa môjho názoru plnohodnotne prežiť nedá. Aj keď som len mladé, naivné dievča, často ovplyvnené romantickými filmami a románmi a moje názory na lásku sa menia každým dňom, verím, že láska pre mňa nezostane prázdnym slovom, ale nádejou.. Nádejou, že ten neobyčajný cit vstúpi aj do môjho života.

„Jeden hodný priateľ je viac hoden ako 100 príbuzných. Ale čo je to vlastne dobrý priateľ?“
(Cicero)

Myslím si, že skutoční priatelia by si mali navzájom pomáhať, veriť a podržať jeden druhého v ťažkej situácii. Takéto priateľstvo je však v dnešnej dobre veľmi zriedkavé. V tomto uponáhľanom svete myslí každý iba na seba. Ľudia si čoraz menej všímajú svoje okolie a neuvedomujú si skutočné životné hodnoty. Myslia na úspech, peniaze. Lenže po čase ich napadne, že tu nie je nikto, kto by ich vypočul a pomohol im vyriešiť problémy. Prečo? Možno preto, že boli po celý čas zaslepení a nevšímaví k svojmu okoliu a ľuďom, ktorí ich mali radi. Poznám veľa ľudí, o ktorých sa dá povedať, že majú na jazyku med a v srdci jed.
S obľubou si nasadzujú masky, ktorými zakrývajú svoju pravú tvár. Obklopujú nás milými slovami, predstierajú priateľstvo, no keď spoznáme ich skutočný charakter, zistíme, že v hĺbke ich duše sa skrýva neúprimnosť, pretvárka alebo dokonca nenávisť. Taká je realita. Schopnosť vyznať sa v ľuďoch je v živote čoraz dôležitejšia, pretože naše vzťahy sú čoraz dôležitejšie. Ako povedal O.S. Madden: „Priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet odišiel...“ Myslím, že je to veľmi výstižný a pravdivý výrok. Ale k tomu, aby sme spoznali priateľa nestačí mať otvorené oči. Je treba otvoriť aj srdce.
Keby sa ľudia trochu zmenili, celý svet by bol lepší. Každý by si mal uvedomiť, že žije len raz, a preto by mal udržiavať dobré ľudské vzťahy a prežiť svoj život bez nenávisti.
Veď len s priateľom smieme byť tým, čím sme a nikto nás neposudzuje.

Dnes bol spustený náš nový blog. Prosím sledujte ho, budeme sa snažiť prinášať vždy aktuálne informácie. Čítať správy tohto blogu je možné aj cez RSS kanál.